Predstavte si, že sa zobudíte, otvoríte okno a namiesto ranného čerstvého vzduchu vás privíta pach dymu. V diaľke vidíte komíny, z ktorých stúpa sivý hustý dym. A viete, že to, čo dýchate vy, vaše deti či starí rodičia, už nie je len vzduch – ale zmes toxických látok, ktoré pomaly a nenápadne poškodzujú naše zdravie.
Dioxíny, furány, polyaromatické uhľovodíky, ťažké kovy ako ortuť, kadmium, olovo, arzén či chróm. Nie sú voľným okom viditeľné, ale toto všetko bude sadať do našich tiel, záhrad a našich domovov.
Bioakumulujú sa vo vode, pôde, rastlínách i našich telách
Tieto látky sa nielen vznášajú vo vzduchu – usádzajú sa v pôde, prenikajú do rastlín a nakoniec do vody, ktorú pijeme. Bioakumulujú sa v potravinách, ktoré jeme a ohrozujú nielen našu generáciu, ale aj zdravie našich detí.
Z hľadiska hodnotenia vplyvov na životné prostredie vždy treba brať do úvahy kumulatívne vplyvy všetkých zdrojov znečistenia v danom území. Spaľovňa má stáť vo Vlčom Hrdle, v lokalite známej znečistením ovzdušia z rafinérie, petrochemického priemyslu aj mestskej spaľovne OLO. Preto vplyvy spaľovne CEZO nie je možné hodnotiť izolovane ale kumulovane.
Okrem toho emisie oxidov dusíka zo spaľovne v lokalite silne znečistenej emisiami prchavých organických látok z rafinérie zvyšujú riziko tvorby fotochemického smogu, čo je ďalším environmentálnym determinantom zdravia.
To nie je scéna z priemyselného mesta minulého storočia. To je budúcnosť, ktorá čaká Bratislavu, ak dovolíme postaviť novú spaľovňu odpadu CEZO v areáli Slovnaftu – priamo na Žitnom ostrove, v srdci jednej z najväčších zásobární pitnej vody v strednej Európe.
Ako sa to dotýka života každého z nás a prečo sa Bratislava musí postaviť proti spaľovni?
Slovnaft plánuje postaviť v našom hlavnom meste obrovskú spaľovňu odpadu s kapacitou až 220 000 ton spaľovaného odpadu (vrátane nebezpečného odpadu) ročne. A to aj napriek tomu, že Bratislava už svoju OLO spaľovňu má pre svoje potreby zneškodnenia komunálneho odpadu zo svojho územia a blízkeho okolia.
Otázka znie: Aký odpad bude nová spaľovňa spaľovať?
Odpad zo Slovnaftu bude tvoriť len 11 % kapacity spaľovne. Podľa štúdie zvozu odpadu, na naplnenie megakapacity tejto spaľovne bude potrebné zvážať nebezpečný a priemyselný odpad z celého Slovenska a komunálny odpad z celého západného Slovenska t. j. z územia vzdialeného takmer cca 200 km. Navrhovaná lokalita je však umiestnená excentricky z hľadiska logistiky zvozu odpadu, čo výrazne zvyšuje náklady na zvoz, dopravu a uhlíkovú stopu. Zvoz komunálneho odpadu z Trenčianskeého kraja a Nitrianského kraja považujeme vzhľadom na vysoké dopravné náklady za nerentabilný a zo strany investora len za chabé odôvodnenie enormnej kapacity spaľovne.
Otázkou je: Na čo bude reálne mega kapacita tejto spaľovne využitá? Vzniká obava, že spaľovňa bude slúžiť najmä na spaľovanie lukratívaneho nebezpečného odpadu zo zahraničia.
Preto sa ponúka ďalšia otázka, prečo sa vyvíja tak enormný tlak na stavbu ďalšej obrovskej spaľovne?
“Odpoveď máme a je jednoduchá – všetko sa deje iba pre finančný zisk súkromnej spoločnosti, nie pre dobro Bratislavy či jej obyvateľov. To všetko na Žitnom ostrove, niekoľko sto metrov od vysoko zaľudnenej oblasti – týka sa to najmä Ružinova, Vrakune, Podunajských Biskupíc, Petržalky, Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mostu pri Bratislave a mnohých iných okolitých častí. Dokonca nová lukratívna štvrť Down town leží priamo v dymovej vlečke spaľovne.” Hovorí podpredsedníčka OZ Hrad – Slavín Eva Grejtáková, ktorá je tiež expertkou na odpadové hospodárstvo.
Kontaminácia vody a Žitného ostrova
Žitný ostrov, jeden z najväčších zásobníkom pitnej vody v strednej Európe, je mimoriadne zraniteľný. Predstavuje nenahraditeľný prírodný poklad, ktorý denne obnovuje až okolo jednej miliardy litrov krištáľovo čistej podzemnej vody – vody, ktorú pijú státisíce ľudí vrátane obyvateľov Bratislavy.
Vďaka prirodzenému filtračnému systému zo štrkopieskov patrí tunajšia voda medzi najkvalitnejšie v Európe, pričom jej rýchla obnova robí z ostrova strategickú zásobáreň pre celé Slovensko. Územie je zároveň domovom vzácnych lužných lesov, riečnych ramien a bohatej biodiverzity, pričom jeho úrodné pôdy patria k najproduktívnejším na Slovensku. Práve preto akékoľvek znečistenie predstavuje obrovské riziko – voda sa tu filtruje priamo do pitných zdrojov, bez možnosti dodatočného čistenia a každá hrozba ohrozí celý ekosystém, naše zdravie, životné prostredie.
Dioxíny, furány, ortuť, kadmium či olovo sa do prostredia dostávajú nenápadne, no ostávajú v ňom roky. Spaľovňa by mohla ohroziť podzemné vody prienikom toxických látok, čo by malo katastrofálne dôsledky pre zdravie státisícov ľudí v Bratislave a okolí. Ak by sa do podzemných vôd dostali toxické látky z prevádzky spaľovne, nešlo by len o ekologickú katastrofu – ale o ohrozenie zásob pitnej vody pre časť Slovenska.
Toxické látky v ovzduší - Bratislava potrebuje dýchať, nie sa dusiť!
Pri spaľovaní vznikajú dioxíny, furány, polyaromatické uhľovodíky (PAH) a ťažké kovy, ktoré sa akumulujú v organizme človeka a zvierat. Uvádzame niektoré z nich a ich dopady na ľudské zdravie:
- Ortuť (Hg) – neurotoxín, poškodzujúci mozog a nervový systém
- Olovo (Pb) – neurotoxín, spomaľuje vývoj detí
- Kadmium (Cd) – poškodenie obličiek, pečene, kardiovaskulárne riziká
- Arzén (As) – karcinogén
- Chróm (Cr) – karcinogén, poškodenie pľúc a kože
Aj napriek použitiu moderných technológií čistenia spalín je potrebné zdôrazniť, že žiadna technológia nedokáže zachytiť 100 % všetkých škodlivín. Aj keď odlučovacie techniky sú sľubujú dodržanie prísnych emisných limitov, množstvo (hmotnostný tok) niektorých vypúšťaných znečisťujúcich látok – napr. NOx, SO2, CO, benzo(a)pyrén – vzhľadom na mega kapacitu spaľovne nebude zanedbateľný.
Určitá časť znečisťujúcich látok sa vždy nevyhnutne dostáva do ovzdušia. Ide najmä o jemné prachové častice, oxidy dusíka, ťažké kovy, dioxíny a ďalšie toxické látky, ktoré sa môžu kumulovať v prostredí a dlhodobo ovplyvňovať zdravie obyvateľstva. Riziko sa zvyšuje najmä pri poruchách technológie, údržbe zariadení, nábehoch a odstávkach prevádzky, kedy je účinnosť čistenia dočasne znížená.
Denne by do ovzdušia prúdilo (pri kapacite 220 000 ton odpadu ročne) cca 4 320 000 kubíkov spalín. Denne by spaľovňu zásobovalo desiatky ťažkých kamiónov, ktoré by ešte viac zaťažili dopravu aj vzduch, ktorý dýchame.
“Odborníci z Ministerstva životného prostredia SR z odboru ochrany ovzdušia dali opakovane negatívne stanovisko k spaľovni v Slovnafte. Prečo tieto odporúčania neboli akceptované? Ak investorovi a MŽP SR ide o odklon od skládkovania odpadu, s ktorým má Slovensko veľký problém, prečo MŽP SR nepožadovalo v rámci procesu EIA vypracovať aj alternatívny variant umiestnenia CEZO, tzn. v inej vhodnej lokalite? Prečo má Bratislava vystavovať svoje obyvateľstvo všetkým týmto rizikám?” pýta sa bývalá riaditeľka Zuzana Kocunová, ktorá pracovala dlhé roky na ministerstve ako riaditeľka odboru ochrany ovzdušia, kde bola autoritou v oblasti legislatívy ovzdušia, regulácie emisií, monitoringu kvality ovzdušia a nízkoemisných zón.
Dlhodobé zdravotné riziká spaľovne - Deti, dojčatá a tehotné ženy sú najzraniteľnejšie!
Fakt je, že spaľovne sú zdokumentovaný zdroj karcinogénov. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) klasifikuje dioxíny, furány a viaceré ťažké kovy ako karcinogénne pre človeka. V okolí spaľovní boli v mnohých krajinách preukázané vyššie miery rakoviny, vrodených chýb a respiračných ochorení.
Deti, dojčatá a tehotné ženy sú najzraniteľnejšie – toxíny môžu prenikať cez placentu a do materského mlieka, spôsobujú poruchy rastu, vývoja mozgu, zníženú inteligenciu a oslabenú imunitu. Dlhodobé vystavenie znečistenému ovzdušiu zvyšuje riziko alergií, astmy a porúch pozornosti (ADHD).
Dioxíny a furány patria medzi najtoxickejšie známe látky – viažu sa na tukové tkanivo a v tele sa hromadia celé roky. Zvyšujú riziko rakoviny prsníka, pečene, lymfatického systému a kože.
Ťažké kovy (ortuť, olovo, kadmium) sú neurotoxíny – poškodzujú mozog, nervovú sústavu, pečeň, obličky a môžu viesť k mentálnym poruchám a vývojovým vadám u detí.
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) vznikajúce pri spaľovaní patria medzi silné karcinogény – spôsobujú rakovinu pľúc, močového mechúra a kože.
Mikročastice PM2.5 a PM10 prenikajú hlboko do pľúc a krvného obehu – zvyšujú riziko srdcovocievnych ochorení, astmy, bronchitídy a predčasnej úmrtnosti.
“Prečo v médiách počujeme prevažne hlas Slovnaftu, najväčšieho “odborníka” na svoje investície? Prečo sa pán Taraba – minister životného prostredia stotožňuje s jedným z najmenej ekologických riešení nakladania s odpadmi? Prečo stále dookola používa chabý argument, že spaľovanie je ekologickejšie ako skládkovanie? Prečo ho nezaujíma zdravie Bratislavčanov?”, pýta sa otvorene Sabina Barborjak – predsedníčka OZ Hrad – Slavín.
Odborníci, experti, organizácie hovoria hlasné NIE
Umiestnenie CEZO v areáli Slovnaftu vo Vlčom hrdle, v Bratislave, porušuje základný environmentálny princíp: neprenášať znečistenie z jednej zložky životného prostredia do druhej. V takomto prípade by sa malo postupovať podľa princípu predbežnej opatrnosti.
Zelená väčšina – platforma so zastrešením viac ako 17 environmentálnych organizácií – v rámci svojej iniciatívy STOP SPAĽOVNI vyzýva všetkých kompetentných, konať tak, aby chránili záujem mesta, ľudí a našich detí.
Zdravie nie je tovar! Nedá sa kúpiť, ani nahradiť. Každý z nás má právo, dýchať čistý vzduch, piť nezávadnú vodu a žiť v zdravom prostredí.
Ak dnes dovolíme postaviť spaľovňu, zajtra už môže byť neskoro. Preto je dôležité ozvať sa teraz. Už to neodkladajme a postavme sa za seba. Lebo zdravie si z nás späť už nikto nekúpi!
