Na Slovensku stále pretrváva diskusia o výstavbe novej spaľovne odpadu. Ide o projekt CEZO spoločnosti Slovnaft, ktorý by chcel v bratislavskom areáli vybudovať spaľovacie zariadenie s kapacitou viac ako 300-tisíc ton odpadu ročne. Znie to ako riešenie problémov so skládkami? Podľa odborníkov Mgr. Martina Hojsíka a Ing. Ladislava Hegyiho je to skôr naopak – projekt prináša viac otázok než odpovedí.
Prečo je spaľovňa problémom?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že spaľovňa je ekologickejšia než skládka. V praxi to však nie je také jednoduché. Tento konkrétny projekt má viacero zásadných nedostatkov:
1. Predimenzovaná kapacita
Spaľovňa má spaľovať až 316 700 ton odpadu ročne. Lenže už dnes je jasné, že v regiónoch Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja bude v najbližších rokoch dostatok iných zariadení, ktoré zvládnu odkloniť odpady zo skládok. Inými slovami – ďalšia obrovská spaľovňa jednoducho nebude mať čo spaľovať.
2. Nesprávna lokalita
Projekt sa má stavať v Slovnafte, čo je z viacerých dôvodov veľmi nešťastné riešenie:
- pár stoviek metrov od už existujúcej spaľovne OLO, ktorá sa rozširuje,
- mimo prirodzeného zvozového územia (odpady by museli cestovať aj 170 – 190 km!),
- v oblasti s najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe – Žitnom ostrove,
- v už dnes preťaženej a znečistenej časti Bratislavy.
3. Emisie a klíma
Správa o hodnotení projektu obsahuje viacero chybných výpočtov a nesprávnych údajov. Podľa reálnych čísel by nová spaľovňa vypúšťala viac ako 100 000 ton CO₂ ročne. A to je len začiatok – ďalšie tisíce ton by pribudli pri spaľovaní plastov, priemyselných zvyškov či kalov z rafinérie.
Zatiaľ čo energetika sa má po roku 2030 výrazne dekarbonizovať, táto spaľovňa by znamenala presný opak – navýšenie emisií skleníkových plynov.
4. Riziko pre recykláciu
Ak spaľovňa nebude mať dostatok vstupného odpadu, hrozí, že sa začne brzdiť triedenie a recyklácia. Prečo by sa odpad starostlivo triedil, keď ho môže spaľovňa jednoducho spáliť a vyrobiť z neho teplo? V extrémnom prípade by dokonca mohlo prísť k dovážaniu odpadu zo zahraničia.
5. Toxické látky
V dokumentácii chýbajú dôležité údaje o toxických látkach, ktoré by spaľovňa produkovala. Niektoré výpočty sú nesprávne, iné zámerne odkladané na „neskoršie fázy“. Nebezpečné dioxíny, perzistentné organické látky či nové toxické zlúčeniny jednoducho neboli vyhodnotené tak, ako by mali.
Ako to celé vyznieva?
Z projektu, ktorý mal pôsobiť ako riešenie environmentálneho problému, sa stáva nový zdroj environmentálnych a zdravotných rizík.
- Nemá čo spaľovať – kapacity na Slovensku sú už dnes dostatočné.
- Nie je dobre umiestnená – spaľovňa pri pitnej vode a v preťaženej časti Bratislavy je hazard.
- Nezníži emisie – naopak, pridá ďalšie stovky tisíc ton CO₂.
Ohrozí recykláciu – namiesto podpory obehového hospodárstva budeme odpady radšej páliť.
Prečo sa obrátili na Ministerstvo životného prostredia?
Stanovisko k plánovanej spaľovni v Slovnafte nie je len názor na sociálnych sieťach či v médiách. Ing. Ladislav Hegyi a Mgr. Martin Hojsík pripravili odborné pripomienky a tie boli oficiálne zaslané na Ministerstvo životného prostredia SR, konkrétne na Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Podanie nesie názov:
„Stanovisko k Správe o hodnotení vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – Centrum energetického zhodnotenia odpadov Slovnaft a.s.“
Prečítajte si celé stanovisko tu: https://znepokojene.sk/wp-content/uploads/2025/04/Stanovisko-k-sprave-o-hodnoteni-spalovne-odpadov-Slovnaft-Hegyi-Hojsik-23.4.-2025-1.pdf
Cieľom tohto stanoviska je poukázať, že dokumentácia predložená investorom nerešpektuje zákonné požiadavky na variantné riešenia a v skutočnosti neponúka žiadnu reálnu alternatívu k spaľovni. Predkladateľ namiesto hľadania čistejších a udržateľnejších technológií len predstavil dva prakticky totožné scenáre – obidva postavené na výstavbe obrovskej spaľovne na rovnakom mieste, pri rovnakých kapacitách a s rovnakými environmentálnymi rizikami. Líšia sa iba v spôsobe čistenia spalín.
Takýto prístup je podľa zákona nedostatočný. Práve preto bolo potrebné zaslať pripomienky priamo kompetentným – aby proces posudzovania nebol len formálny, ale aby skutočne zvažoval aj alternatívy, ktoré sú k dispozícii:
- rozvoj triedeného zberu a recyklácie,
- spracovanie bioodpadu na biometán,
- pokročilé linky na dotrieďovanie zmesového odpadu,
- moderné technológie s nižšími emisiami a menším dopadom na životné prostredie.
Podstatou celého podania je jednoduchá otázka:
Prečo by sme mali akceptovať predimenzovanú spaľovňu v nevhodnej lokalite, keď existujú lepšie, modernejšie a čistejšie riešenia?
Aj preto sa stanovisko dostalo na stôl Ministerstva životného prostredia – pretože ide o zásadné rozhodnutie, ktoré ovplyvní nielen Bratislavu, ale celé Slovensko na desaťročia dopredu.
Spaľovňa je veľkým krokom späť, určite nie dopredu
Spaľovňa v Slovnafte teda nie je riešením, ale skôr novým problémom, ktorý riešenie odsunie a ešte viac skomplikuje. Namiesto toho, aby Slovensko investovalo stovky miliónov do zariadenia, ktoré bude produkovať ďalšie emisie a ohrozovať zdravie ľudí aj životné prostredie, potrebujeme sa zamerať na budúcnosť – na menej odpadu, viac recyklácie a moderné technológie, ktoré dokážu premeniť odpad na hodnotný zdroj, nie len na popol a dym.
Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že krajiny, ktoré stavili na obehové hospodárstvo a inovatívne riešenia, dokážu znižovať množstvo odpadu, vytvárať nové pracovné miesta a zlepšovať kvalitu života obyvateľov. Slovensko by malo ísť rovnakou cestou – cestou, ktorá prináša zdravšie mestá, čistejšie ovzdušie a dlhodobú udržateľnosť.
Ako zdôraznil jeden z odborníkov: „Navrhovaná spaľovňa by neprispela k ochrane klímy ani životného prostredia – presne naopak, zhoršila by situáciu.“ A práve preto by mala byť debata o odpadoch zameraná nie na to, čo všetko môžeme spáliť, ale na to, ako vieme produkovať menej odpadu, lepšie ho triediť a spracovávať tak, aby sa stal surovinou pre nové výrobky.
Inými slovami – ak sa chceme posunúť dopredu, potrebujeme víziu 21. storočia, nie návrat k zastaraným riešeniam minulosti.
Pre doplnenie, kto je profesijne Martin Hojsík a Ladislav Hegyi:
Mgr. Martin Hojsík
Je slovenský environmentálny aktivista a politik, ktorý od roku 2019 pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu (MEP) za stranu Progresívne Slovensko (politická skupina Renew Europe) Wikipedia www.sme.sk Európsky parlament.
- V Európskom parlamente zastáva významné pozície:
- Podpredseda Európskeho parlamentu od 18. októbra 2023
- Člen Prezídia Európskeho parlamentu (Bureau)
- Pôsobí v týchto výboroch a delegáciách:
- Výbor pre životné prostredie, klímu a bezpečnosť potravín (ENVI)
- Špeciálny výbor pre krízu bývania v EÚ (HOUS)
- Delegácia pre vzťahy s USA (D-US)
- Náhradník v Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), Výbore pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a Delegácii pre vzťahy s Japonskom (D-JP)
- V predchádzajúcom období pracoval v environmentálnej komunite ako:
- Vedúci programový pracovník (Chief Programme Officer) a člen exekutívnej rady organizácie FOUR PAWS
- V kampaniach pre Greenpeace International a ActionAid International
- Venoval sa environmentálnej aktivite už od roku 1993. Vyštudoval genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
Bol označený americkým magazínom Politico ako jeden z „20 poslancov Európskeho parlamentu, na ktorých sa oplatí pozerať v roku 2020“ za jeho prácu v oblasti ochrany životného prostredia, najmä v boji proti pesticídom.
Ing. Ladislav Hegyi
- Je odborník v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment) a ochrany životného prostredia, s výskumným záujmom napríklad v oblasti uchádzačov POPs (Persistent Organic Pollutants) a spaľovní odpadov v krajinách strednej a východnej Európy
- Autor alebo spoluautor technických správ a posudkov, vrátane napríklad hodnotenia spaľovne opotrebovaných pneumatík termálnou depolymerizáciou v meste Handlová a analýzy kontaminácie potravinového reťazca perzistentnými látkami v súvislosti s jednorazovou prevádzkou spaľovne odpadov v Košiciach
- Spôsob jeho pôsobenia zahŕňa výskum a odborné konzultácie najmä pre environmentálne organizácie. Napríklad sa podieľal na správe o kontaminácii vajec dioxínmi, PCB a hexachlorbenzénom v okolí košickej spaľovne odpadov
- Na LinkedIne je uvedený ako Advisor to a Vice President of European Parliament Martin Hojsík, čo naznačuje, že pôsobí aj ako poradca v rámci Európskeho parlamentu, konkrétne vo väzbe na poslanca Martina Hojsíka
