Slovnaft a verejná mienka: dialóg alebo manipulácia?

stop spaľovni Slovnaft v Bratislave

Projekt Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ktorý plánuje spoločnosť Slovnaft vybudovať v areáli svojej rafinérie, vyvoláva čoraz silnejšie napätie medzi zástupcami tohto maďarského investora, dotknutou verejnosťou, jej volenými zástupcami, skutočnými odborníkmi a aktivistami. Zatiaľ čo Slovnaft prezentuje CEZO ako ekologické riešenie pre budúcnosť, jeho komunikácia voči kritikom vyvoláva otázky o férovosti a transparentnosti.

Tento článok je reakciou na publikované informácie dňa 2.9.2025 v SME TLAČOVÉ SPRÁVY pod názvom: „Skládky nechceme, no moderných riešeni sa obávame“, kde bol text manipulatívne a účelovo spracovaný.  

Odborné štúdie verzus občiansky odpor

Slovnaft tvrdí, že CEZO je odpoveďou na problém skládkovania a energetickej závislosti. Predložil rozptylové, akustické, klimatické a zdravotné štúdie, ktoré podľa neho dokazujú, že projekt nebude mať významný negatívny vplyv na životné prostredie.

Na druhej strane, Slovenský ochranársky snem (SOS), petičný výbor a signatári petície NIE spaľovni nebezpečného odpadu v Slovnafte! Občianske združenie OZ Hrad – Slavín a dlhoroční odborníci na odpadové hospodárstvo a ovzdušie upozorňujú na zvýšenie environmentálnej záťaže v už zaťaženom a husto osídlenom území, riziko kontaminácie podzemných vôd Žitného ostrova, dovoz odpadu zo širšieho okolia a zo zahraničia. Mne osobne chýba zapojenie skutočných odborníkov do verejnej diskusie. Oponenti tejto spaľovne v Slovnafte tvrdia, že projekt uprednostňuje zisk súkromného investora pred skutočným verejným záujmom.

Komunikácia Slovnaftu: dialóg alebo manipulácia?

Slovnaft deklaruje, že víta otázky verejnosti a vedie dialóg. Zároveň však v podcastoch a verejných vyjadreniach naznačuje, že aktivisti blokujú riešenia, čím zhoršujú situáciu v odpadovom hospodárstve. V epizóde podcastu TROSHCAST hovorca spoločnosti Anton Molnár hovorí o „odpadovej turistike“ a „nelegálnych skládkach“, pričom kritikov označuje za prekážku riešení.

V podcaste Slovnaft TALKS vystupuje aj Václav Hřích z agentúry AKO, ktorá realizovala prieskum o postojoch verejnosti k CEZO. Výsledky prieskumu sú prezentované ako podpora projektu, no nie je jasné, akým spôsobom a kým boli otázky formulované, či neboli manipulatívne a či bola verejnosť informovaná o všetkých súvislostiach či rizikách.

Ignorovanie komunálnych hlasov

V diskusii o projekte CEZO sa opakovane ukazuje, že Slovnaft systematicky marginalizuje názory komunálnych poslancov, ktorí zastupujú obyvateľov dotknutých mestských častí. Napriek tomu, že mestské zastupiteľstvo Bratislavy prijalo negatívne stanovisko k projektu, Slovnaft ho označil za „politické a deklaratívne“, čím spochybnil legitimitu demokraticky zvolených zástupcov. Takýto postoj vyvoláva otázky o tom, či spoločnosť skutočne rešpektuje princípy participácie a miestnej samosprávy, alebo či sa snaží presadiť projekt bez ohľadu na verejný nesúhlas. Na doplnenie kontextu uvediem, že sám hovorca spoločnosti Anton Molnár neúspešne kandidoval za Stranu obcí a miest – som Slovensko na poslanca do mestského zastupiteľstva v Bratislave v komunálnych voľbách v roku 2022.

Otvorená otázka: kto dnes formuje verejný záujem?

V čase, keď sa rozhoduje o projekte s dlhodobým dopadom na verejné zdravie a životné prostredie v hlavnom meste SR Bratislave a blízkom okolí, je nevyhnutné, aby diskusia prebiehala transparentne, vecne a s rešpektom k rôznorodým názorom. Verejná mienka by nemala byť formovaná dominantnou komunikáciou investora, zneužívaním médií či prieskumnej agentúry na jednostrannú propagáciu tejto zbytočnej spaľovne, ale pluralitou hlasov – odborných, občianskych a aj politických. 


Referenčné články:

CEZO – Slovnaft SK

Ochranári odmietajú výstavbu spaľovne v Bratislave, spísali proti nej…

Zdieľať článok:

Ďalšie články

stop spaľovni Slovnaft v Bratislave

Zdravie nám spaľovňa CEZO nevráti späť

Plánovaná spaľovňa CEZO predstavuje vážne riziko pre zdravie Bratislavčanov aj pre Žitný ostrov. Spaľovanie 220 000 ton odpadu ročne by uvoľňovalo dioxíny, furány, ťažké kovy a milióny kubíkov spalín denne, ktoré sa hromadia v pôde, vode aj ľudských telách. Odborníci upozorňujú na zvýšené riziko rakoviny, neurologických porúch či poškodenia vývoja detí. Spaľovňa by pritom slúžila najmä na zisk súkromnej firmy, nie na potreby Bratislavy.

Čítať viac »