Stop spaľovni Slovnaftu
Prečo Bratislava nepotrebuje ďalšiu spaľovňu
Plánovaná spaľovňa v areáli Slovnaftu predstavuje vážnu hrozbu pre zdravie ľudí, zdroje pitnej vody a životné prostredie. Ohrozuje Žitný ostrov – zdroj pitnej vody pre stá tisíce obyvateľov – a zvýši znečistenie ovzdušia aj dopravy v Bratislave. Navyše spaľovanie odpadu má vyššiu uhlíkovú stopu než skládkovanie, brzdí recykláciu a otvára dvere dovozu odpadu zo zahraničia.
Pitná voda
„Spaľovňa do CHVO Žitný ostrov s pitnou vodou nepatrí !!!“
Prečo STOP TOXICKEJ spaľovNI SLOVNAFTU:
1. Ohrozenie zdravia obyvateľov
Spaľovne uvoľňujú toxické látky (dioxíny, ťažké kovy) spojené so zvýšeným rizikom rakoviny a respiračných a srdcovo-cievnych ochorení.
2. Riziko pre Žitný ostrov a chránené územia
Spaľovňa by stála na Žitnom ostrove – pri zdrojoch pitnej vody pre 2 milióny ľudí a v blízkosti Ramsarskej lokality Dunajské Luhy (Natura 2000). Ide o kritickú environmentálnu záťaž.
3. Slovensko už má dostatočné kapacity
Kapacity na spaľovanie a energetické zhodnocovanie odpadu existujú (OLO, cementárne). Ďalšia spaľovňa je zbytočná a bude závislá od dovozu odpadu.
4. Toxický popolček a škvary
Spaľovaním odpadu problém nezmizne – vzniká 250–350 kg nebezpečného popolčeka na každú tonu odpadu, ktorý treba ďalej skládkovať.
5. Spaľovňa = vyššie emisie ako skládkovanie
Spaľovanie komunálneho odpadu má vyššiu uhlíkovú stopu než skládkovanie, čím priamo ohrozuje ciele klimatickej neutrality.
6. Zhoršenie klimatickej krízy
Spaľovne produkujú veľké množstvo CO₂ a majú nízku energetickú účinnosť. Spaľovanie odpadu je uhlíkovo náročnejšie ako skládkovanie a nezodpovedá cieľom klimatickej neutrality.
7. Riziko dovozu odpadu zo zahraničia
Slovnaft patrí do maďarskej skupiny MOL. Hrozí dovoz odpadu z Maďarska a iných krajín, čo znamená viac kamiónov, vyššie emisie a znečistenie ovzdušia.
8. Záťaž dopravy a ovzdušia
Dovoz odpadu do spaľovne by znamenal 140 jázd nákladných áut každých 12 hodín, čo spôsobí zahltenie dopravy, vyššie riziko nehôd a zvýšené emisie znečisťujúcich látok (NOx, PM2,5, CO₂).
9. Brzdenie recyklácie a moderných riešení
Výstavba spaľovne potlačí recykláciu, opätovné použitie, kompostovanie a pokročilé technológie spracovania odpadu. Cieľ SR a EÚ je 65 % recyklácie do roku 2035, dnes sme na 48,9 %.
10. Spaľovňa nerieši problém odpadu
Odpad spaľovaním nezmizne – iba sa mení na toxický popol a znečistené plyny. Skutočné riešenie je znižovanie produkcie odpadu a podpora cirkulárnej ekonomiky.
11. Alternatívy sú efektívnejšie
Recyklácia, opätovné použitie, kompostovanie a anaeróbna digescia sú ekologickejšie a lacnejšie riešenia než spaľovne.
12. Súkromný zisk Slovnaftu
Spaľovňa bude generovať značný finančný zisk pre súkromnú spoločnosť. Tento zisk však vzniká na úkor verejného záujmu – ohrozuje zdravie ľudí, kvalitu pitnej vody a životné prostredie.
13. Nedostatočná legislatíva
Slovenské zákony nedostatočne regulujú toxické látky v odpadoch, čo zvyšuje zdravotné a environmentálne riziká.