Spoločnosť Slovnaft 12.8.2025 oznámila, že uzavrela memorandum o spolupráci so skupinou Heneken, ktoré sa týka spracovania popolčeka z plánovaného Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO). V tlačovej správe sa píše o návrate cenných surovín, najmä hliníka, späť do výrobného cyklu a o príspevku k cirkulárnej ekonomike. Znie to veľmi lákavo – odpad premenený na zdroj.
Práve preto chceme na túto tému zareagovať. Pretože spracovanie popolčeka nie je ani jednoduchý ani čistý proces. A určite to nie je rozprávkový príbeh, v ktorom „nič nepríde nazmar“.
Popolček nie je poklad, ale technologická výzva
Na prvý pohľad to znie skvelo: odpad zo spaľovne sa spracuje, oddelí sa z neho hliník a ten sa znova vráti do výroby. Úžasný príbeh cirkulárnej ekonomiky, v ktorom odpad prestáva byť odpadom. Ale realita je, ako to už býva, o niečo komplikovanejšia.
Spracovanie popolčeka nie je len o tom „preosiať kov a predať ho ďalej“. Aby sa z popolčeka naozaj získal použiteľný hliník, treba splniť niekoľko veľmi náročných technologických podmienok. A tie znamenajú – veľké investície, obrovskú spotrebu energie, značné množstvá chemikálií a, paradoxne, ďalšie tony nového odpadu.
Hliník sa zo vzduchu nevyčaruje
Hliník sa na Slovensku tradične vyrábal v Žiari nad Hronom, kde bola na to postavená celá špecializovaná infraštruktúra. Proces je totiž nesmierne náročný:
- Najskôr treba vyrobiť čistý oxid hlinitý (Al₂O₃), ktorý sa získava z bauxitu v Bayerovom procese.
- Následne sa oxid hlinitý spracúva elektrolýzou v tavenine kryolitu – čo vyžaduje špeciálne anódy, obrovské množstvo elektrickej energie a prísne technologické podmienky.
- Až potom vzniká čistý hliník, ktorý poznáme ako kov.
Popolček však nie je bauxit. Je to zmes škváry, prachu, toxických zvyškov, solí, oxidov a malých kovových častíc. Obsah hliníka v popolčeku je približne 9 % (ca 16% oxidu hlinitého) – čo je veľmi málo v porovnaní s bauxitom (30–60 % oxidu hlinitého).
Preto ak chce niekto z popolčeka „vytiahnuť“ hliník, musí najprv absolvovať veľmi náročnú predúpravu. A aj keby sa to podarilo, ekonomika je otázna: z jednej tony popolčeka by sa dalo získať len maximálne 60 – 70 kg hliníka, ale chemicky spracované by bolo 1000 kg popolčeka!
„Zhodnotenie“ s veľkým otáznikom
Ročne má v CEZO vzniknúť približne 28 800 ton popolčeka. Ak by sa z neho spracoval hliník podobne ako z bauxitu, výsledok by bol 1 700 – 2 000 ton hliníka ročne. To je len malý zlomok oproti tomu, čo produkovalo Slovalko (takmer 46 000 ton ročne). Ako sa bude spracovávať zbytok škváry a ostatných odpadov zo spaľovania odpadu? 2 000 ton vyrobeného hliníka tvorí iba ca 2% z celkového množstva odpadov, vytvorených v uvažovanej spaľovni!!! Okrem toho jeho výroba vyžaduje elektrolýzu s využitím kryolitu, kde je vysoké riziko emisií Fluóru do ovzdušia a alkalických odpadov s obsahom iných ťažkých kovov do podzemných vôd!!
Ale skutočný problém je inde:
- Na predúpravu popolčeka by bolo potrebné veľké množstvo chemikálií, vody a energie.
- Vznikli by ďalšie odpady – lúžence, kaly, odpadové vody – ktoré by ešte viac zaťažili životné prostredie.
- A doprava? Len na spracovanie popolčeka by denne jazdilo desiatky kamiónov navyše – v Bratislave, ktorá už teraz trpí dopravou a smogom.
Inými slovami: PR príbeh o cirkulárnej ekonomike vyzerá pekne, ale keď sa pozrieme na čísla, vidíme, že výsledkom bude viac záťaže ako reálneho prínosu.
Cirkulárna ekonomika alebo zelené pozlátko?
Recyklovaný hliník má obrovskú hodnotu – jeho spracovanie šetrí až 95 % energie oproti primárnej výrobe. To je fakt. Lenže kľúčom k úspechu je zdroj vstupného materiálu. Čisté kovové odpady z automobilového či stavebného priemyslu – áno. Popolček plný toxických prímesí – to je iný príbeh.
Spracovanie popolčeka na hliník preto nie je „zlatá baňa“. Je to veľmi náročný, často neekonomický a environmentálne problematický proces. Ak ho niekto prezentuje ako „víťazstvo cirkulárnej ekonomiky“, treba sa pýtať:
- Kde je energetická a chemická bilancia?
- Čo sa stane s odpadmi, ktoré vzniknú pri predúprave, t.j. v prípravnom spracovaní suroviny ešte pred hlavnou technológiou – čo je elektrolýza taveniny kryolitu?
- Ako bude zabezpečená ochrana Žitného ostrova a podzemných vôd?
A najmä – aký je skutočný prínos pre obyvateľov Bratislavy?
Premyslime skutočné zelené inovácie a vyhnime sa priemyselným ilúziám
Spracovanie popolčeka má potenciál – ale nie je to jednoduché, lacné ani bez rizík. Slovensko by malo veľmi pozorne zvážiť, či sa chce pustiť cestou, ktorá možno na papieri vyzerá ako zelená inovácia, ale v praxi môže znamenať nové environmentálne problémy.
Popolček nie je poklad, ktorý čaká, aby sme ho vytiahli zo spaľovne. Je to toxická výzva. A ak sa tvárime, že z nej urobíme „čistý biznis“, riskujeme, že namiesto cirkulárnej ekonomiky dostaneme len ďalšiu priemyselnú ilúziu.
