Predstavte si, že sa zobudíte, otvoríte okno a namiesto ranného čerstvého vzduchu vás privíta pach dymu. V diaľke vidíte komíny, z ktorých stúpa sivý opar. A viete, že to, čo dýchate vy, vaše deti či starí rodičia, už nie je len vzduch – ale zmes toxických látok, ktoré pomaly a nenápadne poškodzujú naše zdravie.
Dioxíny, furány, polyaromatické uhľovodíky, ťažké kovy ako ortuť, kadmium, olovo, arzén či chróm. Nie sú voľným okom viditeľné, ale toto všetko bude sadať do našich tiel, našich záhrad a našich domovov.
Bioakumulujú sa vo vode, pôde, rastlinách i našich telách
Tieto látky sa nielen vznášajú vo vzduchu – usádzajú sa v pôde, prenikajú do rastlín a nakoniec do vody, ktorú pijeme. Bioakumulujú sa v potravinách, ktoré jeme a ohrozujú nielen našu generáciu, ale aj zdravie našich detí.
To nie je scéna z priemyselného mesta minulého storočia. To je budúcnosť, ktorá čaká Bratislavu, ak dovolíme postaviť novú spaľovňu odpadu v areáli Slovnaftu – priamo na Žitnom ostrove, v srdci najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe.
Ako sa to dotýka života každého z nás a prečo sa Bratislava musí postaviť proti spaľovni?
Slovnaft chystá v našom hlavnom meste obrovskú spaľovňu odpadu dovážaného z celého Slovenska – spaľovňa by mala spáliť 220 000 ton odpadu (aj toxického) ročne). A to aj napriek tomu, že Bratislava už svoju OLO spaľovňu pre svoje potrebny má. Preto sa ponúka otázka, prečo sa vyvíja tak enormný tlak na stavbu ďalšej obrovskej spaľovne?
“Odpoveď máme a je jednoduchá – všetko sa deje iba pre finančný zisk súkromnej spoločnosti, nie pre dobro Bratislavy či jej obyvateľov. To všetko na Žitnom ostrove, niekoľko sto metrov od vysoko zaľudnených oblastí – týka sa to najmä Ružinova, Vrakune, Podunajských Biskupíc, Petržalky, Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mostu pri Bratislave a mnohých iných okolitých častí.” Hovorí Sabina Barborjak – predseda OZ Hrad – Slavín.
Kontaminácia vody a Žitného ostrova
Žitný ostrov, najväčší zásobník pitnej vody v strednej Európe, je mimoriadne zraniteľný. Spaľovňa by mohla ohroziť podzemné vody prienikom toxických látok, čo by malo katastrofálne dôsledky pre zdravie státisícov ľudí v Bratislave a okolí. Ak by sa do podzemných vôd dostali toxické látky z prevádzky spaľovne, nešlo by len o ekologickú katastrofu – ale o zdravotnú hrozbu pre časť Slovenska.
Dioxíny, furány, ortuť, kadmium či olovo sa do prostredia dostávajú nenápadne, no ostávajú v ňom roky.
Toxické látky v ovzduší - Bratislava potrebuje dýchať, nie dusiť sa
Pri spaľovaní vznikajú dioxíny, furány, polyaromatické uhľovodíky (PAH) a ťažké kovy ako ortuť, kadmium, olovo, arzén či chróm.
Ročná produkcia CO₂ zo spaľovne a dopravy by dosiahla 391 100 000 kg, čo predstavuje 818 kg CO₂ na každého obyvateľa Bratislavy ročne. Okrem oxidu uhličitého však spaľovňa uvoľňuje množstvo toxických látok, ktoré majú preukázateľný vplyv na zdravie ľudí.
Čiže každú hodinu by do ovzdušia prúdilo, pri znížení kapacity na 220 000 t/rok cca 180 000 kubíkov spalín, denne by spaľovňu zásobovalo desiatky ťažkých kamiónov, ktoré by ešte viac zaťažili dopravu aj vzduch, ktorý dýchame.
“Odborníci z Ministerstva životného prostredia SR z odboru ochrany ovzdušia dali opakovane negatívne stanovisko k spaľovni v Slovnafte. Prečo neakceptupjeme doporučenia odborníkov?” Pýta sa bývalá riaditeľka Zuzana Kocunová, ktorá pracovala dlhé roky na ministerstve ako riaditeľka odboru ochrany ovzdušia, kde bola autoritou v oblasti legislatívy ovzdušia, regulácie emisií, monitoringu kvality ovzdušia a nízkoemisných zón.
Dlhodobé zdravotné riziká spaľovne - Deti, dojčatá a tehotné ženy sú najzraniteľnejšie!
Fakt je, že spaľovne sú zdokumentovaný zdroj karcinogénov. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) klasifikuje dioxíny, furány a viaceré ťažké kovy ako karcinogénne pre človeka. V okolí spaľovní boli v mnohých krajinách preukázané vyššie miery rakoviny, vrodených chýb a respiračných ochorení.
Deti, dojčatá a tehotné ženy sú najzraniteľnejšie – toxíny môžu prenikať cez placentu a do materského mlieka, spôsobujú poruchy rastu, vývoja mozgu, zníženú inteligenciu a oslabenú imunitu. Dlhodobé vystavenie znečistenému ovzdušiu zvyšuje riziko alergií, astmy a porúch pozornosti (ADHD).
Dioxíny a furány patria medzi najtoxickejšie známe látky – viažu sa na tukové tkanivo a v tele sa hromadia celé roky. Zvyšujú riziko rakoviny prsníka, pečene, lymfatického systému a kože.
Ťažké kovy (ortuť, olovo, kadmium) sú neurotoxíny – poškodzujú mozog, nervovú sústavu, pečeň, obličky a môžu viesť k mentálnym poruchám a vývojovým vadám u detí.
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) vznikajúce pri spaľovaní patria medzi silné karcinogény – spôsobujú rakovinu pľúc, močového mechúra a kože.
Mikročastice PM2.5 a PM10 prenikajú hlboko do pľúc a krvného obehu → zvyšujú riziko srdcovocievnych ochorení, astmy, bronchitídy a predčasnej úmrtnosti.
Pre investora bude spaľovňa biznis, my si ale svoje zdravie za tieto peniaze späť nekúpime!
“Prečo v médiách počujeme prevažne hlas Slovnaftu, najväčšieho “odborníka” na svoje investície? Prečo sa pán Taraba – minister životného prostredia stotožňuje s jedným z najmenej ekologických riešení nakladania s odpadmi? Prečo stále dookola používa chabý argument, že spaľovanie je ekologickejšie ako skládkovanie? Prečo ho nezaujíma zdravie Bratislavčanov?”, pýta sa regulerne Eva Grejtáková – odborníčka na oblasť odpadového hospodárstva.
