Bratislava stojí pred ekologickým hazardom
V hlavnom meste Slovenska sa pripravuje projekt, ktorý môže mať katastrofálne následky pre životné prostredie, zdravie obyvateľov a tiež pre zásobáreň pitnej vody na Žitnom ostrove.
Spaľovňa nebezpečného odpadu CEZO, ktorú chce Slovnaft postaviť vo Vlčom hrdle, má mať kapacitu viac ako 220 000 ton odpadu ročne – a to priamo v oblasti, kde už dnes pôsobí rafinéria, petrochemické prevádzky a mestská spaľovňa OLO. Pripomíname, že to všetko na Žitnom ostrove!
Väčšina európskych miest stavia moderné spaľovne mimo obytných zón, a to s cieľom dodávať teplo pre ich obyvateľstvo. No CEZO Bratislave nepomôže – nebude spaľovať mestský komunálny odpad ani nahrádzať tepláreň. Naopak, prinesie nový zdroj emisií, dopravnej záťaže a riziko kontaminácie spodných vôd pre svoj finančný prospech.
Varovný prípad z Čiech ukazuje, čo sa môže stať
Riziká podobných zariadení nie sú len teoretické. Ale vyskytujú sa aj v praxi.
V roku 2012 došlo v meste Chropyně (okres Kroměříž, ČR) počas rekonštrukcie spaľovne odpadu k znečisteniu podzemných vôd lúhmi a ropnými látkami.
Podľa Českej inšpekcie životného prostredia sa únik stal počas stavebných prác, keď investor narušil podložie. Znečistenie bolo také vážne, že ministerstvo prerušilo celý proces EIA a investor musel vypracovať novú analýzu rizík.
Tento prípad je jasným dôkazom, že aj moderné spaľovne môžu zlyhať – a keď sa to stane, následky sú trvalé.
Ak by podobná havária nastala v Slovnafte, dopad by bol omnoho horší.
Žitný ostrov – zdroj života pre celé Slovensko
Zásobáreň Žitného ostrova je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. Nachádza sa medzi Bratislavou, Komárnom a Dunajom, a jej podzemná vodná nádrž obsahuje až 10 miliárd m³ vody uložených v štrkopieskoch.
Každý deň sa voda v tejto oblasti prirodzene obnovuje o 20 – 30 miliárd litrov, čo by mohlo zásobovať 2 až 3,5 milióna ľudí – teda až dve tretiny Slovenska.
V súčasnosti je Žitný ostrov hlavným zdrojom pitnej vody pre Bratislavu a celé západné Slovensko. V prípade potreby by dokázal zásobiť dokonca aj časť Maďarska a Rakúska.
A práve nad touto zásobárňou má vyrásť spaľovňa CEZO – zariadenie, ktoré má spracúvať nebezpečné odpady s vysokým rizikom úniku toxických látok do pôdy a podzemných vôd.
Katastrofa, ktorá sa už nemusí dať zvrátiť
Stačí jediná technická porucha, ľudská chyba či havária, a toxické látky by sa mohli dostať do podzemných vôd Žitného ostrova.
Takéto znečistenie by sa šírilo rýchlo a nebolo by možné ho jednoducho zastaviť ani vyčistiť. Ohrozená by bola pitná voda pre viac ako 800 000 obyvateľov Bratislavy a okolia – a následky by mohli pretrvať desaťročia.
V prípade Chropyně išlo o lokálnu kontamináciu.
V prípade Slovnaftu by išlo o katastrofu celoštátneho rozsahu – ekologickú aj humanitárnu.
Nepotrebujeme spaľovňu. Potrebujeme rozvahu.
Projekt CEZO nie je riešením problému odpadu. Je to biznisový projekt s vysokým rizikom a nízkym prínosom pre verejnosť.
Slovnaft môže hľadať iné lokality – mimo zdrojov pitnej vody a mimo najhustejšie obývaného územia Slovenska.
Bratislava si zaslúži čistý vzduch, zdravé životné prostredie a istotu, že voda, ktorú pijeme, nebude raz nebezpečná.
Spaľovňa CEZO tieto hodnoty ohrozuje – a preto nesmie vyrásť na území hlavného mesta ani nad Žitným ostrovom.
Zamyslenie na záver…
Jedna havária stačí.
Ak by došlo k úniku nebezpečných látok zo spaľovne CEZO, kontaminácia podzemných vôd by mohla pripraviť o pitnú vodu celé hlavné mesto.
Žitný ostrov je strategická zásobáreň, nie priemyselná zóna, ktorú sme z nej bezohľadne urobili za posledných 50 rokov.
Chráňme ho, kým je ešte čas.
