Slovnaft má nový podnikateľský plán: vo Vlčom Hrdle postaviť obrovskú spaľovňu odpadov s kapacitou 316.70 ton ročne. Volá sa to uhladene CEZO – Centrum energetického zhodnotenia odpadov. Znie to moderne, zeleno a takmer ako recyklačná rozprávka. Lenže realita je oveľa menej voňavá.
O čo ide?
Pod rúškom výroby tepla a elektriny pre rafinériu by sa mala do Bratislavy dovážať kopa odpadu z celého západného Slovenska, vrátane nebezpečných odpadov z celého Slovenska-skládky odpadov, Strážske, Vrakuňa…. A keďže kapacita spaľovne je gigantická, ak sa odpad nenájde doma, je „logické“ doplniť ho zo zahraničia, lebo sa predsa musí zabezpečiť energia pre rafinériu a prípadne obyvateľstvo””
Z investičného hľadiska je to pre Slovnaft super biznis:
- ušetrené milióny za plyn,
- poplatky od miest a firiem za spálený odpad,
- stabilná prevádzka na dlhé desaťročia bez prísnej kontroly exhalátov a znečistenia podzemných vôd..
Pre obyvateľov Bratislavy to však znamená:
- nový veľký zdroj znečistenia -260.000 m3 spalín /hodinu,
- viac kamiónov-140 kamiónov denne,
viac rizík pre zdravie a životné prostredie.
Bratislava spaľovňu nepotrebuje
Mesto má už dnes vlastnú spaľovňu OLO. Tá sa modernizuje a po rozšírení zvládne všetok odpad z Bratislavy aj s rezervou.
Spaľovňa CEZO teda nie je „pomoc pre mesto“. Je to súkromný projekt, ktorý by v najhustejšie obývanej časti Slovenska spaľoval odpad z veľkej diaľky a zvyšoval, už aj tak vysoké, znečistenie ovzdušia Bratislavy.
Problém číslo 1: Lokalita
Vlčie hrdlo patrí k najviac znečisteným oblastiam v krajine. Už teraz tam máme rafinériu, priemysel a spaľovňu OLO. Pridať sem ďalší zdroj emisíí, ktorý by denne chrlil stovky tisíc kubíkov spalín, je ako doliať benzín do horiaceho ohňa. Doslova.
Problém číslo 2: Doprava
Podľa zámeru bude treba denne prepraviť 1300 ton odpadu. Ak by išlo o kamióny, znamená to jeden nákladiak každých 5 minút. Spolu 8 400 litrov nafty spálenej denne navyše.
Takto má vraj vyzerať znižovanie uhlíkovej stopy?
Problém číslo 3: Nebezpečné odpady
Projekt ráta aj so spaľovaním toxických látok – PCB, pesticídov, ropných kalov. Každý únik alebo havária by mohli ohroziť Žitný ostrov – najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe.
A ochrana podzemných vôd? Existuje len symbolická hydraulická clona, ktorá je po 40 rokoch prevádzky v zlom stave.
Problém číslo 4: Toxický popol
Pri spaľovaní vzniká až 30 % popola a škváry. Tento odpad je oveľa nebezpečnejší ako komunálny a treba ho skládkovať alebo špeciálne spracovať. CEZO s tým neráta! Alebo žeby sa pridalo ešte nejaké spracovanie popola a škváry, ktoré pri lúhovaní, separácii, filtrácii, zahusťovaní, premývaní, zakoncentrovaní suroviny (ca. 17.000 t/rok) pre ďalšie spracovanie (-pre nezmyselnú výrobu hliníka) a spracovanie vratných výluhov a nevyužiteľných odpadov s objemom minimálne 87.000 ton/rok, ktoré budú výborne vyluhovateľné???
Kde je plán B?
V dokumentácii k projektu spoločnosti Slovnaft chýba seriózne posúdenie iných lokalít – napríklad priemyselných zón mimo obývaných oblastí.
Spaľovňa pre odpad z celého západného Slovenska by logicky mala stáť v jeho strede, nie na okraji, v hlavnom meste s vysokou hustotou obyvateľstva!!!
Hoaxy? Alebo len nepohodlné fakty?
Slovnaft spustil kampaň, ktorá označuje verejné obavy za „hoaxy“. Lenže fakty hovoria jasne:
- O zákaze dovozu zo zahraničia sa nechcel záväzne vyjadriť
- Emisie sa budú pridávať ku kumulatívnemu znečisteniu, ktoré Bratislava už má
- Kapacita spaľovne ďaleko presahuje potreby mesta aj kraja
Prílohu so všetkými špecifikáciami a argumentáciami si môžete pozrieť tu: Pozrieť argumenty a fakty.
Minister Taraba: Bratislava novú spaľovňu nepotrebuje
Aj minister životného prostredia Tomáš Taraba povedal jasne a veríme, že v toto svojom presvedčení aj zotrvá:
„Bratislava nemá problém s kapacitami na spaľovanie odpadu, potrebuje modernizáciu existujúcich zariadení, nie ďalšiu obrovskú spaľovňu pár kilometrov od tej súčasnej.“
Zamyslime sa - aká bude “cena” za tento biznis?
Tento projekt nie je o pomoci Bratislave. Nie je to gesto solidarity, ani cesta k čistejšiemu mestu. Je to čistý biznis plán, kde na prvom mieste je zisk súkromnej firmy a až na poslednom – ak vôbec – zdravie a bezpečie ľudí, ktorí tu žijú. Prečo sa ministerstvo zdravotníctva nevyjadruje k takémuto horibilnému zámeru, ktorý bude zvyšovať výdavky na zdravotníctvo???
Cena za tento „biznis“? Desiatky rokov zvýšeného znečistenia, viac kamiónov, toxický popol a škvára, riziko pre vodu, ktorú pijú státisíce ľudí a trvalý tieň nad naším mestom.
Slovensko sa nesmie stať „odpadkovým košom Európy“, ktorý za pár eur dovolí spaľovať cudzí odpad vo svojom hlavnom meste. Bratislava je naše domovské mesto, nie priemyselná zóna bez hlasu a bez práva na čistý vzduch.
Otvorený list poslancom s jasným odkazom, aby chránili náš verejný záujem
Aj preto sme oslovili poslancov mestských častí s otvoreným listom, v ktorom jasne vyvraciame zavádzajúce tvrdenia Slovnaftu na základe výpočtov, ktoré im spoločnosť adresovala. Poslanci majú právo poznať fakty a obyvatelia majú právo, aby ich volení zástupcovia chránili pred projektmi, ktoré ohrozujú ich zdravie, vodu a životné prostredie. Prečo sa neuvažuje s referendom na takýto projekt, ktorý ohrozí všetkých obyvateľov bez výnimky?
Ak teraz nezastavíme projekty, ktoré ignorujú verejný záujem, o pár rokov už možno nebude čo zachraňovať. A potom sa už nebudeme pýtať, kto za to môže – ale kto ešte zostal, aby v tom meste žil.
